KOŠICE - Po nedávnom rozruchu okolo Jakabovho paláca, keď vyšli na svetlo sveta informácie, že mesto už túto nehnuteľnosť nevlastní, sa objavila informácia, že ani s vlastníctvom košického Domu umenia to nie je celkom jasné. V reštitučnom konaní si na súde nárok na túto nehnuteľnosť uplatnila židovská náboženská obec. Hrozí, že mesto príde o budovu, ktorá sa stala nepísaným centrom umenia a kultúry a je okrem iného aj sídlom Košickej filharmónie.

„Áno, uplatňujeme si reštitučný nárok. Súdny spor beží od roku 1994,“ hovorí predseda a štatutár košickej židovskej náboženskej obce JUDr. Pavol Sitár.

Dom umenia židovská náboženská obec v 50. rokoch mestu riadne predala. „Vtedy to bolo predané za jeden milión korún. Zákon ale hovorí, že ak je zmluva uzatváraná v tiesni alebo za nevýhodných podmienok, je neplatná. Na to sa odvolávame a trváme na vydaní tejto nehnuteľnosti, aj keď jej získanie by pre nás znamenalo obrovskú finančnú záťaž. Nehnuteľnosť je totiž v dezolátnom stave. Vypočítali sme, že na jej rekonštrukciu je potrebných sto miliónov korún,“ hovorí Sitár.

Momentálne sa pracuje na znaleckom posudku, cieľom ktorého má byť zistenie, či vtedajšia kúpna cena bola adekvátna.

Zaujímalo nás, ako sa na rozbehnutý súdny spor a možnosť straty vlastníctva tejto nehnuteľnosti pozerá mesto. „Momentálne sa týmto nezaoberám, lebo je to vec odborných referátov, ktoré skúmajú reštitučné nároky v zmysle zákona,“ uviedol námestník primátora Boris Farkašovský.

„Súdny spor trvá už asi šesť rokov. Mesto sa všetkými zákonnými prostriedkami bráni vydať túto nehnuteľnosť,“ informoval nás Mgr. Pavol Gomboš. „Ide o komplikovaný súdny spor. Prvostupňový súd už rozhodol v prospech mesta, no židovská náboženská obec sa proti rozsudku odvolala. Krajský súd prípad opäť postúpil okresnému súdu.“

„Štátna filharmónia Košice je v objekte Domu umenia iba v podnájme. Dôležité je, ako dopadne reštitúcia. Verím, že sa všetko vyrieši tak, aby sme neostali na ulici,“ hovorí riaditeľ Košickej filharmónie Július Klein.

Keďže aj po vynesení rozsudku opäť vznikne možnosť odvolania sa či následného prípadného dovolania na Najvyšší súd SR, ani jedna zo strán si ani hypoteticky netrúfla odhadnúť, kedy by mohol byť známy definitívny verdikt v otázke vlastníctva Domu umenia.

Synagóga židovskej náboženskej obce bola postavená v roku 1927 podľa projektu budapeštianskeho architekta Ľ. Kozmu. Budovu adaptovali pre účely Domu umenia podľa projektu architekta L. Czihala.

KLAUDIA JURKOVIČOVÁ, SLÁVKA HRIADEĽOVÁ